SB 3.19.27
Devanāgarī
क्षितौ शयानं तमकुण्ठवर्चसं करालदंष्ट्रं परिदष्टदच्छदम् । अजादयो वीक्ष्य शशंसुरागता अहो इमां को नु लभेत संस्थितिम् ॥ २७ ॥
Text
kṣitau śayānaṁ tam akuṇṭha-varcasaṁ karāla-daṁṣṭraṁ paridaṣṭa-dacchadam ajādayo vīkṣya śaśaṁsur āgatā aho imaṁ ko nu labheta saṁsthitim
Synonyms
kṣitau—on the ground;śayānam—lying;tam—Hiraṇyākṣa;akuṇṭha—unfaded;varcasam—glow;karāla—fearful;daṁṣṭram—teeth;paridaṣṭa—bitten;dat-chadam—lip;aja-ādayaḥ—Brahmā and others;vīkṣya—having seen;śaśaṁsuḥ—admiringly said;āgatāḥ—arrived;aho—oh;imam—this;kaḥ—who;nu—indeed;labheta—could meet;saṁsthitim—death.
Translation
Aja [Brahmā] and others arrived on the spot to see the fearfully tusked demon lying on the ground, biting his lip. The glow of his face was yet unfaded, and Brahmā admiringly said: Oh, who could meet such blessed death?
